Vraciate sa radi domov?

Domov by malo byť pre každého miesto, kde sa môže pokojne vrátiť a vždy ho prijmú. Nie miesto, kde naňho budú len kričať, nemať ho radi alebo mu budú všetko vyčítať. Mali by sa tešiť na každé vaše spoločné stretnutie, z vašich úspechov a takisto by nemali na vás zabúdať pri rôznych príležitostiach, nielen pri tom ako vás ohovárajú.
Domov to by malo byť zázračné miesto, kde je pokoj, pokora a mier. Niekde, kde ste najradšej zo všetkého. Sú tam vaši milujúci a milovaní príbuzní, ktorí vás zbožňujú. Nemalo by to byť miesto, kde chodíte len preto, že musíte. Vrátiť sa domov znamená vždy určitý stupeň radosti a pokoja.
Mnoho detí však nemá to šťastie, aby vyrastali v šťastnom a spokojnom domove. Ich domovom skôr oplýva strach a pocit nebezpečenstva. Takéto deti to nemajú v životoch ľahké. Ako sa hovorí, že nemajú na ružiach ustlané. Ich život si vybrali tí, čo ich splodili, ale potom sa už o nich veľmi nestarali. Nevieme z akého dôvodu, ale tie bývajú všelijaké. Niekto sa nevenuje svojim deťom, pretože im chce zabezpečiť všetko materiálne. Ale tieto deti to často nemajú. Skôr sú odkázané na seba samých a na pomoc ostatných ľudí. Tie sa potom nevracajú rady domov. Je to pre nich návrat do pekla, ktoré nemajú v láske. Nemajú rady svoju detskú izbu, pretože z nej majú len tie najhoršie spomienky. Skoro žiadna láska od ich rodičov ich poznačí na dosť dlhú dobu.
Preto sa nečudujme ľuďom, ktorí chcú darovať domov pre takéto deti. Je to niečo výnimočné, že sú ochotné si zobrať domov deti, ktoré nie sú ich vlastné, ale oni ich napriek tomu budú nadovšetko milovať a vážiť si ich. Poskytnú im taký domov, ktorý nemali šancu dostať od svojich vlastných rodičov. Je to ťažké rozhodnutie, ale cení sa viac ako čokoľvek na svete. Láska a teplo domova je totiž to najviac, čo môže malé dieťa od svojich rodičov dostať. Nie, žiadne hračky, ale uznanie, lásku a pokoj, ktorý potrebujú.